Výlet do Paríža

Autor článku bol v Paríži 5 dní a 4 noci. Bol to čas medzi príchodom a odchodom najlacnejšieho letu okolo predĺženého víkendu na konci augusta 2014. Hotel si zajednal cez Booking.com, letenky kúpil cez túto stránku. V článku sa dozviete koľko stojí výlet do Paríža, kde sa môžete najlacnejšie stravovať, ako cestovať parížskym metrom a prečo sa do Paríža oplatí vrátiť.

Koľko Stojí výlet do Paríža?

Vydať sa do Paríža na vlastnú päsť alebo cez cestovnú kanceláriu? Budem písať o prvej  možnosti. Ťažko môžem vyčísliť individuálne výdavky jednotlivcov s odlišnými prioritami. Pri troche plánovania nákupov, stravovania, suvenírov, múzeií a metra môžu vaše výdavky klesnúť až niekde k hodnote 300 €. Môj výlet do jednej z najdrahších metropol sveta stál na 1 osobu okolo 400 €. Paríž je, podľa niektorých, drahý i pre Francúzov.

Do Paríža si nezabudnite zobrať pohodlné topánky. Ja som si, pôvodne do hotela, zobral šlapky. Dva dni som v nich chodil po Paríži. Nezabunite si zobrať hygienické pomôcky. Kvôli pomerom na letiskách neberte nič v obaloch nad 100 ml. Letiskový personál neovláda trojčlenku. Stočená zubná pasta pred minutím, v obale 125 ml, je viac ako 100 ml. Nemá zmysel sa hádať. Pre orientáciu som si požičal Bedeker Paríž. Má najlepšiu mapu Paríža akú som v Paríži videl.

Ak pri objednávaní ubytovania pôjdete po najnižšej cene v centre Paríža, pripravte sa na trochu nepohodlia. Fotky síce neklamú, no nehovoria ani celú pravdu. To najhoršie čo môžete prehliadnuť je spoločná toaleta pre viac izieb. Lacné hotely majú aj 5 poschodí, príkre schodiská a žiadne výťahy. Ideálny hotel stojí na okraji Paríža, v dosahu metra, pri parku, približne 25 € za noc.

Ak skončíte v takmer najlacnejšom hoteli, môžete zažiť tzv. kultúrny šok. Arabi sa vracali o 11:00, vrieskali po sebe do 02:00. Na spoločné WC sa ich deti postavili, nie posadili. Od 02:00 bola na programe súlož v náprotivnom okne. 02:30 hádka v náprotivnom okne. 03:00 zistíte, že hádajúci sa sú Slováci…

Lístky si kúpte dopredu on-line!

Keďže nepochádzam z hlavného mesta Slovenskej republiky, k cene za výlet som si musel pripočítať aj cestovné lístky za vlak a MHD. Cestovné lístky na vlak najradšej kupujem online na stránke slovakrail.sk. Výsledkom je vytlačený papier alebo obrázok v telefóne s QR kódom, ktorý sprievodca naskenuje svojím moderným zariadením. Treba mu k tomu ukázať občiansky preukaz. 90 minútový pístok na MHD v Bratislave sa dá pohodlne zakúpiť cez SMS. Na číslo 11222 odošlete prázdnu SMS. Lístok stojí 1 €, no nepríde okamžite. Je nevyhnutné SMS odoslať 5 minút pred príchodom električky. Táto rada z úst kontrolóra lístkov už nebude zadarmo.

Letenky sa tiež objednávajú pohodlne online. Ja som letel s dopravnou spoločnosťou RYANAIR. Neobjednával som batožinu naviac, pretože v cene letenky bola zahrnutá príručná batožina a menší batoh. Na cestovanie lietadlom vám doporučujem zaobstarať si jeden z moderných plastových kufrov s pevnými stenami, vysúvacou rúčkou a kolieskami. Vyberte si nejaký s hĺbkou do 22 cm, pretože tieto RYANAIR prepravuje v cene letenky. Cena za najlacnejšiu letenku spočívala v tom, že lietadlo pristálo na letisku v Bauvaix, približne 80 km od Paríža. Doprava z Bauvaix do Paríža je zabezpečovaná kyvadlovými autobusmi, s pohodlným predstihom na konkrétne lety. Stojí 15,90 € / jedna cesta. I s touto dopravou je najlacnejšia letenka lacnejšia ako lety priamo na letisko vedľa Paríža.

Duty free shopy na letiskách sú prvé štádium komického sveta lacnej leteckej prepravy. Ceny v nich sú … komické. Vybrali sme si najlacnejšieho prepravcu. Rozmery batožiny, ktorá môže cestovať bez príplatku sme si pozorne skontrolovali a dodržali, no ľudia okolo nás chodli aj s dvojnásobnými rozmermi príručnej batožiny. RYANAIR ponúkal počas celého letu parfumované vody a iný drobný tovar pod zámienkou: omylom sme sa zásobili počas minulého letu a teraz to musíme pod cenu predávať. Ceny boli vždy spravidla trojnásobkom bežnej. Keď pilot cez intercom začal ponúkať poistenie a autá, chvíľu som mal obavy, či sa v dostatočnej miere stíha venovať pilotovaniu. Angličtina personálu lietadla bola úbohá a s ohavným prízvukom.

Najlacnejšie jedlo v Paríži je all-you-can-eat.

Ceny v strede Paríža sú veľmi vysoké. Ceny bytov či podnájmy v Paríži na Rue de Clichy? Garzónka sa volá ateliér, od 80 000 €. 2 izbový byt stojí 135 000 € a viac. Od 1 300 € za mesiac zaplatíte za prenájom ateliéru, od 3 500 € stojí mesačný prenájom 2 izbového bytu.

Večera v kaviarničke na Mont Martri pre dve osoby, s pohárom vína a pivom stojí aj 80 €. Najlacnejšiu kávu sme našli v sieti McCaffe. Káva v kaviarničkách má porovnateľné chuťové kvality. V kaviarničkách stojí káva s mliekom od 4 € a raňajkové menu okolo 5 €. Malé pivo, to je pivo v objeme 0,3 l, stojí 4 € a viac. Ku káve sa v Paríži dá kúpiť aj Britská denná tlač. Nepredávajú ju však vždy neďaleko kaviarne alebo po ceste ku nej.

Ako dobrý nápad mi prišlo každý večer si kúpiť pečivo, pivo a jogurt v samoobsluhe. Najlacnejšiu takúto samoobsluhu sme našli na Rue de Clichy. Podobných malých obchodíkov je mimo centra veľa. V tom najlacnejšom je pivo v plechovke za 0,90 € a v ostatných (okolo Moulin Ruge) od 1,9 €. Na konečnej zastávke metra v la Défence je veľké nákupné centrum s Auchanom. My sme ho našli až posledný večer výletu, vy o ňom teraz viete od začiatku.

Najlacnejšie stravovanie sme našli v sieti reštaurácií Flunch. Je ich po Paríži niekoľko. Fungujú ako all-you-can-eat (zjedz-koľko-zvládzeš). Vo Flunchi veci fungujú nasledovne. Prichádzate do zóny, kde si zoberiete tác s príborom. Ak hľadáte najnižšiu cenu neberte si sklenený pohár. Potom si vypýtajte niektoré z jedál. Ja som mal najradšej rybie filé [pôason, mer:ci]. Potom prejdite cez pokladňu. Ak ste dvaja a platíte to vy povedzte [ansábľe]. Akceptujú platby kartou. Všade v Paríži, okrem niektorých predajcov suvenírov, všetci akceptujú platby kartou. Niekedy od určitej finančnej sumy. Vyzerá to tak, že najlacnejšia zmrzlina v Paríži je tiež vo Flunchi. Jeden kopček stojí 1 €. Francúzsky mix na hranolky: Horčica + kečup + majonéza. Dohromady.

Kupujú si Parížania každé ráno pečivo z malých pekárničiek a dajú si k nemu kávu v kaviarni? Nie. Kaviarničky zrána neobsahujú zvyčajne nikoho okrem ich personálu. Croissant od 1 €, káva od 4 €.

Metro je najpraktickejší spôsob prepravy!

Parížske metro, okrem toho, že je najpraktickejším spôsobom dopravy, je zároveň najlacnejším spôsobom prepravy po Paríži. Parížania nie sú veľmi dôslední pri písaní vysvetliviek a návodov. Skoro v každom hoteli nájdete jeho mapu do vrecka a v každom vchode do metra nájdete veľkú prehľadnú mapu. Niekedy sú mapy pri sebe dve. Nepomýľte sa a nepozerajte do mapy električiek (Tramway), autobusov a RER. Hľadajte mapu s označením M (Métro). Niekedy sú všetky na jednej mape.

Parížske metro funguje nasledovne: Ak chcete ísť z jednej stanice metra do druhej, pozriete sa do mapy aká farba čiary vedie zo stanice kde sa nachádzate smerom kam sa chcete dostať. Vývesky na podzemných nástupištiach metra nesú názvy koncových staníc, nie nasledujúcich zastávok na trase.

Napríklad: Ak chcete ísť z Concorde do stanice St-Lazare, vedie tam zelená čiara. Táto zelená čiara pokračuje ďalej, až do Front Populaire. Na Concorde sa teda postavíte na nástupište, ktoré smeruje na Front Populaire, nastúpite a na druhej zastávke vystúpite.

Keď do cieľovej stanice nevedie jedna súvislá čiara, musíte v metre prestúpiť. Miesta, kde sa trasy pretínajú sú na mapách výrazne označené. Na nich je možné prejsť podzemnými koridormi zo zastávky na jednej trase na zastávku trasy druhej. Linky sa niekedy križujú, niekedy pokračujú chvíľu paralelne vedľa seba. Niekedy sa poriadne nakráčate, pretože prestupné koridory vedia byť prekvapivo dlhé. Pod zemou sa orientujte opäť podľa koncových zastávok linky kam prestupujete. Pokiaľ pri prestupe nevyjdete na povrch, pokiaľ neprejdete turniketmi, stále vám platí jeden lístok.

Čo sú to zóny? Zóny metra sú okruhy okolo centra Paríža, pre ktoré si môžete zakúpiť jeden lístok, ktorý platí pre neobmedzený počet prestupov. O zóny sa zvyčajne nemusíte starať pokiaľ ste si zakúpili jednosmerný cestovný lístok. Zvažujete ich najmä pri kúpe jednodenných a viacdenných lístkov. Pre cestovanie po strede Paríža sme vždy mali lístky pre zóny 1 a 2. Keď sa pamiatka nachádzala za okrajom zóny, vystúpili sme na poslednej zastávke a niekoľko ulíc prešli peši.

Jedna cesta parížskym metrom stojí 1,74 €. Celodenný lístok, pre zóny 1 a 2, čo stačí na obzretie si takmer všetkých známych pamiatok, stojí 6,34 € / osoba. 4 zóny, čo stačí na vzdialenosti ako Versailles a La Défense, stoja do 8 €. Celodenný lístok platí aj pri prestupe na RER.
Pokiaľ si plánujete celodenné chodenie po pamiatkach, hoc aj s celodenným lístkom, poriadne sa zamyslite nad obuvou. Celodenné chodenie po kamenných podlahách a dlažobných kockách nie je ako chodenie po horách. Celý deň sa budete prechádzať po skalách. Doporučujem niečo nízke, vzdušné, s veľmi pevnou podrážkou.

Cestovaním pod povrchom Paríža neprídete o mnoho. Paríž na niektorých zastávkach žije pod povrchom rovnako ako nad povrchom. V koridoroch okolo staníc metra niekedy narazíte aj na ozajstné skvosty. Podarilo sa nám nájsť aj symfonický orchester. Častejšie však stretnete najmä hudobníkov hrajúcich osamote s rozdielnymi úrovňami talentu. Predstaveniu sa niekedy nevyhnete. Ako príklad uvádzam mladíka, ktorý si so sebou do vozňa metra priniesol reproduktor na batérie a do rytmu tanečnej hudby predviedol vystúpenie pri tyči. Oblečený.

Uličky s najvúčším počtom antikvariátov sú okolo Seiny a na juh od ostrova s Notre Dame. Pre milovníkov francúzskej literatúry v pôvodnom znení je tento južný breh Seiny dobré miesto. Dá sa násť aj anglická literatúra, no za ceny vyššie ako za nové v obchodoch. Shakespeare and Company, antikvariát s anglickou literatúrou, predáva knihy za ceny vyššie ako sú nové v obchodoch.

Rady vás počkajú pred vstupom do Notre Dame alebo Versailles. Na pamiatky v Paríži vedia ľudia stáť 80, aj viac metrov dlhé rady. Špecialita, ktorú som si všimol po prvý raz až v Paríži je, že častokrát sa stretnete s dvoma radami ľudí. Bývajú dlhé rovnako. Jedna je na lístky, druhá sa stojí s lístkami na samotný vstup. Aby ste stáli v správnej rade, opýtajte sa ľudí, ktorí v nej stoja. Ak na opýtaných zbadáte, že váhajú a nevedia o čom hovoríte, opýtajte sa niekoho iného alebo personálu. Za zmienku stojí informácia, že 45 minútová rada s lístkami na vstup do Versailles je podľa dievčaťa, spomedzi personálu, “moderate one”.

Povrch francúzskych parkov by sa dal rozdeliť do dvoch skupín. V jednej skupine sú povrchy, ktoré majú zelenú farbu, skupinu nazvime anglický trávnik. Druhý, ktorý je častejší a teda typický pre rozľahlé verejné parky v centre Paríža. Jeho povrch tvorí udupaná hlina so štrkom. Nazvali sme ho francúzsky trávnik. Niektoré záhrady a parky sa na noc zatvárajú, nenechajte sa tým vyviesť z miery.

Museé du Louvre je dôvod prečo sa do Paríža vrátiť

Museé du Louvre môže byť pre niekoho jediným dôvodom prečo do Paríža na niekoľko dní cestovať. Znova a znova. Na svetoznáme múzeum jeden deň chodenia nestačí. Za 4 hodiny sme prešli sotva 2 expozície. Tú druhú sme doslova preleteli. Doporučujem si ku 12 € lístku zakúpiť aj audiosprievodcu za 5€ ! Audiosprievodca bol k dispozícii i vo Versailles. Nebol však na tak vysokej úrovni ako v Louvre: Nintendo s virtuálnou mapou, niekoľkými naprogramovanými, tématickými okruhmi, nahovorený v hlavných európskych jazykoch. Každé dielo, ktoré malo vytvorený audiozáznam bolo na mape zobrazené a dalo sa naň kliknúť. Obsah bol spracovaný obsiahlejšie a zábavnejšie ako akýkoľvek živý sprievodca akého som kedy zažil.

Pred Mona Lisou je rad na pol hodinu a v miestnostiach okolo je voľno pred Davincim či Rubensom. Prečo toľko ľudí fotí mobilom Mona Lisu? Slečna v audiosprievodcovi mi ponúkla nasledovnú odpoveď: Je to Davinčiho priemerné dielo, medializácia jeho krádeže ho spravila známym. Pod Carouselom sú všetky reprodukcie za niekoľko eur v najvyššej kvalite. Niekedy som sa tu cítil ako antropológ z Marsu.

Koľko stoja suveníry v Museé du Louvre? Hrubá kniha vo formáte A5 o Louvre stojí 15 €. Puzzle žltá krištálová pyramída, 36 kúskov 15 €. Suvenírové mince z múzeií ako Louvre a Versailles 2 €. Stredne hrubá kniha A4 “All about Louvre” za 14,50 €. Suveníry všeobecne nakupujte v posledný deň, pretože potom viete najlepšie kde sú najlacnejšie. Tie malé prívesky s Eiffelovkami sú najlacnejšie od čiernych princov (5-až-7-Eiffeloviek-za-1-euro). Možno preto im oči neustále pošibávajú zľava-doprava po policajtoch. Ku ich veľkej smole sme my dvaja nemali známych, ktorým by tento kus gýču urobil radosť. Ku ich ďalšej smole, predaj bez registračnej pokladne zjavne vadil aj policajtom, ktorí boli ochotní si kvôli tomu aj pobehnúť. Predajcovia 5-až-7-Eiffeloviek-za-1-euro bežali ako o život, policajti bežali pomalšie, akoby z marketingových účelov.

V Paríži je rovnako veľa vecí pod povrchom ako nad povrchom. Tak napríklad do Louvre sa nevstupuje len pyramídou, ale naľavo a napravo od oblúka pred ním. Nie je to veľmi dobre označené. Pod kruhovým objazdov s obrátenou pyramídou sme našli niekoľko poschodové nákupné centrum so značkovými butikmi. V Louvre sa niekedy pozrite popod nohy, po čom kráčate. Budova sama je väčší skvost ako Versailles. Paríž je plný múzeií, ktoré za 4 dni prejsť určite nestihnete. Vo Versailles majú každý deň vyhradený na renováciu a údržbu niektorého krídla. Pozrite sa na ich weboj stránke, ktoré sú to. My sme nevideli Renesanciu.

Nástrahy Paríža a osobné dojmy

To, že Francúzi odmietajú hovoriť inak ako po francúzsky je podľa mňa mýtus. Od stredu Paríža, po jeho okraje, od predajcu 5-až-7-Eiffeloviek-za-1-euro po personál múzeií, či deda v potravinách — každý sa snaží odpovedať aspoň na takej úrovni angličtiny akú vedel.

Pod Eiffelovkou a na Mont Martre som sa stretol s petíciami pre rôzne organizácie. Bez akejkoľvek vierohodnej schopnosti preukázať autenticitu snaženia som sa na ne nevedel dívať inak ako na snahu mladých Arabiek získať moje osobné údaje. Načo sú, prevažne mladým Arabkám, moje osobné údaje z občianskeho preukazu neviem posúdiť. Jediné ďalšie miesto, kde som sa s Arabkami v Paríži stretol, boli žobravé skupiny s malými deťmi na Rue de Clichy. Dospelá postava, matka, sedela na deke a 5-7 ročné deti chodili s kelímkami žobrať od okoloidúcich. Skadiaľ sa berú žobravé mladé Arabské matky s malými deťmi na Rue de Clichy?

Čo sa mi síce v Paríži nestalo, ale nikomu by som to neprial, je odstávka platobných systémov banky. Skúste si na deň odhadnúť predpokladané výdavky a nosiť túto sumu so sebou.

Šoféri v Paríži jazdia ako nerváci. Parížania sa vrhajú bez rozmyslu do vozovky! Rozumný Slovák čaká na zelenú.

Francúzi sú trochu leniví v prekladaní nápisov. Ak sa niekde nachádza dvojjazyčná tabuľa, tak je vždy prvý cudzí jazyk angličtina. Častokrát v druhom jazyku nie je. Najmä keď je na nej veľa textu.

Najprv si treba vždy zistiť, na čo presne ľudia v rade čakajú! Nemá zmysel pýtať sa čakajúcich v rade. Sú to takmer samí cudzinci. Hľadajte okolo davu, hľadajte mladých v uniformách personálu. Aj ten najčernejší černoch v krikľavej veste “údržba železníc” vie o pristavenom vlaku viac ako okolostojaci, hoci francúzsky-vyzerajúci, avšak nemeckí turisti. Taktiež vie lepšie po anglicky ako oni.

Koľko si užijem z Paríža iba so slovenčinou v skupinke slovenských turistov? Typický Slovák v Paríži? Odpoveď: Nič. Keďže slovenčina nie je svetový jazyk, nenachádza sa v jazykových menu audiosprievodcov. Ruština francúzov je biedna. Paríž by mohol byť snom punkových samoukov jazykov. Teória je nasledovná: prihovoríte sa turistom hovoriacim požadovaným jazykom. Majú radosť, že počujú niekoho učiť sa ich rodný jazyk. Učíte sa jazyk. mf.